Dovolenka a PN: nárok, krátenie a preplatenie dovolenky

Stav k 19. októbru 2026. Článok vychádza zo Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) v znení účinnom od 1. 9. 2026. Ustanovenia o dovolenke (§ 100 až 117) a o výkone práce (§ 144a) sa novelami z roku 2025 a 2026 nemenili a k tomuto dátumu nie je v Zbierke zákonov vyhlásená novela, ktorá by ich menila od roku 2027.

Tri druhy nároku na dovolenku

Zákonník práce rozlišuje (§ 100):

Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť zmeny; časti zmien z rôznych dní sa nesčítajú (§ 101). Pri zisťovaní, či sú podmienky splnené, sa zamestnanec na plný úväzok posudzuje, akoby pracoval päť dní v týždni (§ 144a ods. 4).

Príklad pomernej časti

Zamestnankyňa vo veku 35 rokov nastúpila 15. 3. 2026 a pracuje na plný úväzok (25 dní ročne). Celé kalendárne mesiace trvania pomeru v roku 2026 sú apríl až december, teda 9. Pomerná časť je 9/12 z 25 dní = 18,75 dňa, ak do konca roka odpracuje aspoň 60 dní. Marec sa nezapočítava, lebo nejde o celý kalendárny mesiac.

Zákonník práce nestanovuje, ako zaokrúhliť výsledok na celé alebo polovičné dni. Postup si zjednoťte s klientom (napríklad vo vnútornom predpise) a uplatňujte ho rovnako u všetkých zamestnancov.

Čo sa pri dovolenke považuje za výkon práce

Toto je kľúčová otázka pri PN, lebo podmienky 60 dní a 21 dní sa počítajú z dní výkonu práce. Podľa § 144a:

Ako výkon práce sa posudzuje napríklad doba prekážok v práci (ak zákon neustanovuje inak), dovolenky, náhradného voľna, sviatku, za ktorý patrí náhrada mzdy, a prekážky pre nepriaznivé počasie (§ 144a ods. 1).

Na účely dovolenky sa za výkon práce nepovažuje (§ 144a ods. 2 a 3) najmä:

• dočasná pracovná neschopnosť pre chorobu alebo úraz, okrem PN po pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, za ktoré zodpovedá zamestnávateľ,
• rodičovská dovolenka podľa § 166 ods. 2,
• karanténa (karanténne opatrenie),
• osobné a celodenné ošetrovanie chorého člena rodiny (OČR) a celodenná osobná starostlivosť o fyzickú osobu,
• neospravedlnené zameškanie, pracovné voľno poskytnuté na žiadosť zamestnanca podľa § 141 ods. 3 písm. c), mimoriadna služba a dlhodobé uvoľnenie na verejnú alebo odborovú funkciu.

Materská a otcovská dovolenka v tomto zozname nie sú. Ide o prekážky v práci, ktoré sa ako výkon práce posudzujú.

Krátenie dovolenky pri PN (§ 109)

Ak zamestnanec splnil podmienku 60 odpracovaných dní, môže mu zamestnávateľ dovolenku za kalendárny rok krátiť pre zameškané pracovné dni z dôvodov uvedených v § 109 ods. 1. Medzi ne patria dôležité osobné prekážky v práci podľa § 141 ods. 1, kam zákon zaraďuje aj PN pre chorobu alebo úraz.

Pravidlá krátenia:

1. Za prvých 100 zameškaných pracovných dní o 1/12.
2. Za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní o ďalšiu 1/12.
3. Zamestnancovi, ktorého pomer trval celý rok, musí zostať aspoň jeden týždeň dovolenky, mladistvému dva týždne (§ 109 ods. 4).
4. Kráti sa len dovolenka za kalendárny rok a jej pomerná časť. Dovolenka za odpracované dni sa kráti len pre neospravedlnené zameškanie (§ 109 ods. 6).
5. Krátiť možno len pre dôvody, ktoré vznikli v tom istom roku (§ 109 ods. 7). PN, ktorá prechádza z roka do roka, sa počíta po rokoch.
6. Krátenie je možnosť, nie povinnosť zamestnávateľa („môže krátiť“). Klient sa môže rozhodnúť dovolenku nekrátiť.

Nekráti sa za PN po pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, za ktoré zamestnávateľ zodpovedá, ani za materskú a otcovskú dovolenku (§ 109 ods. 2).

Príklad krátenia

Zamestnanec s nárokom na 25 dní dovolenky bol v roku 2026 na PN pre chorobu 130 pracovných dní a zvyšok roka odpracoval (viac ako 60 dní).

Zamestnancovi patrí približne 20,8 dňa dovolenky, s rovnakou otázkou zaokrúhlenia ako pri pomernej časti.

Počas PN sa dovolenka čerpať nedá

• Zamestnávateľ nesmie určiť čerpanie dovolenky na obdobie, keď je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného (§ 112 ods. 2). Platí to aj vtedy, keď o to zamestnanec žiada, napríklad preto, aby dostal náhradu mzdy namiesto nižšieho nemocenského.
• Ak zamestnanec ochorie počas dovolenky, dovolenka sa prerušuje (§ 114). Dni PN sa nezapočítajú do čerpania a zvyšok dovolenky treba určiť na iný termín.
• Ak si zamestnanec dovolenku nemohol vyčerpať pre PN ani do konca nasledujúceho roka, zamestnávateľ mu ju poskytne po skončení PN (§ 113 ods. 4). Dovolenka teda pre dlhú PN nepropadá.

Bežné pravidlo inak je, že nevyčerpanú dovolenku treba poskytnúť tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho roka. Ak ju zamestnávateľ neurčí do 30. júna nasledujúceho roka, môže si čerpanie určiť zamestnanec písomným oznámením najmenej 30 dní vopred (§ 113 ods. 2).

Preplatenie dovolenky pri PN a skončení pracovného pomeru

Náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku upravuje § 116:

• Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery sa náhrada vyplatiť nesmie, s jedinou výnimkou: ak si ich zamestnanec nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru (§ 116 ods. 3).
• Za časť dovolenky nad štyri týždne, ktorú zamestnanec nevyčerpal ani do konca nasledujúceho roka, patrí náhrada mzdy (§ 116 ods. 2).
• Náhrada sa poskytuje v sume priemerného zárobku (§ 116 ods. 1 a 2).

V praxi to znamená: keď pracovný pomer skončí počas PN alebo tesne po nej, zamestnancovi sa preplatí všetka nevyčerpaná dovolenka, teda nárok za aktuálny rok (prípadne krátený), zostatok z minulého roka aj dovolenka prenesená podľa § 113 ods. 4 po dlhej PN.

Priemerný zárobok po dlhej PN. Priemerný zárobok sa zisťuje z predchádzajúceho kalendárneho štvrťroka. Ak v ňom zamestnanec neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín, čo je pri dlhej PN bežné, použije sa pravdepodobný zárobok (§ 134 ods. 3). Ten sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. Priemerný zárobok nesmie byť nižší ako minimálna mzda (§ 134 ods. 5).

Ak zamestnanec vyčerpal viac dovolenky, než na koľko mu nakoniec vznikol nárok (napríklad pre dlhú PN v druhej polovici roka a skončenie pomeru), je povinný vrátiť náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú nárok stratil alebo mu nevznikol (§ 117). Zamestnávateľ môže dovolenku vopred určiť len vtedy, ak sa dá predpokladať, že zamestnanec podmienky do konca roka alebo do skončenia pomeru splní (§ 113 ods. 1).

Checklist pri skončení pracovného pomeru zamestnanca na PN

1. Zistite zostatok dovolenky z minulých rokov vrátane dovolenky prenesenej pre PN (§ 113 ods. 4).
2. Overte, či zamestnanec v aktuálnom roku odpracoval aspoň 60 dní; PN pre chorobu sa nezapočítava.
3. Podľa výsledku určte nárok za rok, pomernú časť alebo dovolenku za odpracované dni.
4. Ak klient krátenie uplatňuje, spočítajte zameškané pracovné dni PN v tomto roku a krátenie podľa § 109 ods. 1.
5. Odpočítajte už vyčerpané dni; ak zamestnanec vyčerpal viac, riešte vrátenie podľa § 117.
6. Vypočítajte priemerný, prípadne pravdepodobný zárobok a náhradu mzdy za všetky nevyčerpané dni.

Dovolenka a materská alebo rodičovská dovolenka

• Materská (34 týždňov, osamelá žena 37, pri viacerých deťoch 43) a otcovská dovolenka (28 týždňov, osamelý muž 31, pri viacerých deťoch 37; § 166 ods. 1) sa posudzujú ako výkon práce a dovolenka sa za ne nekráti (§ 109 ods. 2). Žena, ktorá bola celý rok na materskej, má teda za tento rok plný nárok na dovolenku.
• Rodičovská dovolenka (§ 166 ods. 2) sa ako výkon práce neposudzuje a zamestnávateľ za ňu dovolenku krátiť môže (§ 109 ods. 1 písm. b)). Pri celoročnej rodičovskej dovolenke nárok za taký rok spravidla nevznikne pre nesplnenie podmienky 60 dní.
• Na obdobie materskej, otcovskej ani rodičovskej dovolenky zamestnávateľ nesmie určiť čerpanie dovolenky (§ 112 ods. 2). Nástupom na materskú alebo otcovskú sa dovolenka prerušuje (§ 114).
• Dovolenku, ktorú si zamestnankyňa alebo zamestnanec pre materskú, otcovskú alebo rodičovskú nemohli vyčerpať ani do konca nasledujúceho roka, im zamestnávateľ poskytne po ich skončení (§ 113 ods. 3). Nepropadá.

Ak u klienta riešite aj pracovné cesty a firemné akcie, pozrite si Cestovné náhrady pri zahraničnej pracovnej ceste a Teambuilding ako daňový výdavok. Odvodové a daňové termíny pre mzdy nájdete v kalendári daňových povinností 2027.

Časté otázky

Kráti sa dovolenka za PN?

Môže sa krátiť. Ak zamestnanec v roku odpracoval aspoň 60 dní, zamestnávateľ môže dovolenku za kalendárny rok krátiť o jednu dvanástinu za prvých 100 pracovných dní PN a o ďalšiu dvanástinu za každých ďalších 21 dní. Musí zostať aspoň jeden týždeň dovolenky. PN po pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, za ktoré zodpovedá zamestnávateľ, sa nekráti.

Vzniká nárok na dovolenku, ak bol zamestnanec celý rok na PN?

Nie. Dočasná pracovná neschopnosť pre chorobu alebo úraz sa na účely dovolenky nepovažuje za výkon práce, takže zamestnanec nesplní podmienku 60 odpracovaných dní ani 21 dní pre dovolenku za odpracované dni. Dovolenka z predchádzajúcich rokov mu však nepropadá a zamestnávateľ mu ju poskytne po skončení PN.

Môže zamestnanec čerpať dovolenku počas PN?

Nie. Zamestnávateľ nesmie určiť čerpanie dovolenky na obdobie, keď je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného, a to ani na jeho žiadosť. Ak zamestnanec ochorie počas dovolenky, dovolenka sa prerušuje a zvyšok sa určí na iný termín.

Preplatí sa nevyčerpaná dovolenka pri skončení pracovného pomeru počas PN?

Áno. Pri skončení pracovného pomeru patrí zamestnancovi náhrada mzdy za všetku nevyčerpanú dovolenku vrátane štyroch týždňov základnej výmery, ktoré sa inak preplácať nesmú. Ak zamestnanec pre PN neodpracoval v predchádzajúcom štvrťroku aspoň 21 dní alebo 168 hodín, náhrada sa počíta z pravdepodobného zárobku.

Kráti sa dovolenka za materskú alebo rodičovskú dovolenku?

Za materskú a otcovskú dovolenku nie, tie sa posudzujú ako výkon práce. Rodičovská dovolenka sa ako výkon práce neposudzuje a zamestnávateľ za ňu dovolenku krátiť môže. Nevyčerpanú dovolenku, ktorú si rodič nemohol vyčerpať pre materskú, otcovskú alebo rodičovskú dovolenku, mu zamestnávateľ poskytne po ich skončení.

Ako sa počíta pomerná časť dovolenky?

Za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania pracovného pomeru patrí jedna dvanástina ročnej dovolenky, ak zamestnanec v roku odpracoval aspoň 60 dní. Ak neodpracoval ani 60 dní, patrí mu dovolenka za odpracované dni, teda jedna dvanástina za každých 21 odpracovaných dní.

Zdroje

1. Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce — znenie účinné od 1. 9. 2026; § 100 až 117, § 134, § 141, § 144a, § 166
2. Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, znenie účinné od 1. 1. 2025 — na porovnanie: § 100 až 117 a § 144a sa odvtedy nezmenili